Kniháľ

Lasica a Satinský v jednej svojej show raz demonštrovali nudu. Ako príklad si vybrali mesto Krupina. Znelo to asi takto:

S:            Tak si predstavte, že ste v Krupine.

L:            Áno. A čo tam robím?

S:            Nič.

L:            Nič? Akože nič?!

S:            No nič. Čo by ste chceli v Krupine robiť? Nudíte sa.

Pochádzam z Krupiny. Nikdy som si nemyslela, že sa k tomu niekedy priznám a už vôbec nie na takomto verejnom mieste.  Nehanbím sa za svoj pôvod. Je to skôr taký beztvarý pocit ako chuť vyžuvanej žuvačky. Nemám tam priateľov, spomienky sú biedne a už vyše dvanásť rokov sa tam môj život odohráva len sporadicky: počas návštev rodičov tam vegetujem na domácej strave a von vychádzam iba za účelom nákupov alebo prechádzok do okolia, (ktoré je nádherné, o tom, potom-stromy za to nikdy nemohli.)

L+S mi vtedy prehovorili z duše.  Zasmiala som sa tak od srdca, až to zabolelo. Ten pocit, že niekto tam vonku vie, a možno ani nevie, lebo tam nežil, ale rozhodne vie vystihnúť!

A potom sa niečo zmenilo. Minulé leto som sa vrátila domov takmer po roku, a od sestry sa mi doniesli chýry, že v Krupine otovorili čajovňu.  Čajovňu?! Ten symbol tolerancie, otvorenosti a duchovnej kultúry? V Krupine?!

A bolo to tak. Naozaj tam stála. Krásna, natretá na zeleno, priestranná.  Vnútri pokoj, príjemné zariadenie-z každého roška troška-lampióny, staré kreslá, maľované okná...Pilo sa mi tam naozaj dobre. Tu by som mala plynule prejsť do prítomného času, lebo pri mojej tohoročnej návšteve pred pár týždňami, tam čajovňa Ravena ešte stále bola- príjemná núter i zvonka, so skvelou knižnicou, veľmi milou majiteľkou a ponukou stodvadsiatich čajov, bylín a iných odvarov. A väčšinou prázdna. 

Nasledujúca veta patrí všetkým pravidelným návštevníkom Raveny-Nech vás požehnajú bohovia všetkých náboženstiev za vašu priazeň tomuto príjemnému miestu!

Podnik už dva roky vyrába stratu. Ľudia nechodia a keď prídu, pijú málo (čaju). Krupinčania na čajovňu ešte nedozreli-taký je záver podnikania mladej majiteľky (Za jej „nemiestnu“ odvahu ju veľmi obdivujem!) Je veľmi pravdepodobné, že pri mojej budúcoročnej návšteve Krupiny tam čajovňa už nebude. Ide mi z toho srdce puknúť!

Počas môjhoj krátkeho pobytu v rodnom meste som sa stala čajovňovým štamgastom. Priviedla som tam aj svojich priateľov, ktorí ma prišli do Krupiny pozrieť z ďaleka a z ešte ďalej. Všetci boli ohromení veľkolepým priestorom, v ktorom Ravena sídli: je to vkusne zrekonštruovaný starý dom s podstienkom a terasou. Väčšina čajovní v Čechách a na Slovensku má kumbálkoidný pivničkoidný miniráz, takže aj z tohto hľadiska je Ravena unikátna. No asi už dlho nebude. Krupinčania, vzchopte sa! Je vás tam skoro deväť tisíc; to naozaj nedokážete udržať v chode jednu čajovňu?! To naozaj musíte vždy len chľastať?! To tam naozaj neexistuje žiadna subkultúra, alternatíva, menšina?

S inakosťou a je predstaviteľmi sa v Krupine nenakladá dobre. Tak nedobre, že ešte vždy keď sa mám vrátiť do rodného mesta musím sa premáhať. Čajovňa vo mne zapálila svetielko nádeje. Že aj tu žijú ľudia, spriazené duše, že tu nekončí svet (ako si myslela malá Anežka) a že nie všetci napríklad veria tomu, že jóga je učenie diablovo, ako pred pár rokmi vyhlásili pán farár na miestnom TV kanáli v príhovore veriacim (áno, bolo to v dvadsiatom prvom storočí).

Toľko príhovorm k domácim a teraz vy, cezpoľní. Však keď pôjdete okolo, zastavte sa. Krupina leží na hlavnom ťahu Kraków-Budapešť. A keď zaparkujete, opýtajte sa miestnych, oni vedia, núter nikdy neboli, ale zato vedia, kde čajovňa. Však ako hovorím, je to veľký dom, natretý na zeleno...

...a posedíte si pri Catuabe alebo Dračej studni, počítate Cestu čaju a potom sa poberiete ďalej. A so sebou si vezmete aj spomienku na toto miesto, malý kamienok do vašej zbierky. No možno sa tým rovnováha tohto ospalého mikrokozmu naruší a konečne sa niečo pohne. A začne kultúrne zemetrasenie...