Kniháľ

uteka to. odteka a priteka. zaliv sa niekolkokrat naplnil a vyprazdnil odkedy som sa vratila na ostrov.  som o nieco mudrejsia aj starsia, no to neznamena, ze nemuozem byt zaroven aj zmetena, ci otupena. kazdodenna rutina mi malokedy zdvihne naladu.  no dnes som konecne duchovne profitovala z toho, ze pracujem v stylovej kaviarni s dobrou kavou, kde rado popija vela milych ludi. od jednej zakaznicky som dostala listky na zaverecny koncert medzinarodneho festivalu zboroveho spevu. a aj ked priemerny vek publika bol osemdesiat a pol roka a tvarilo sa to ako nobl party, bavila som sa ako uz dlho nie. kabaret. zbory nas zabavali, komunikovali aj medzi sebou, prehravali male scenky a dokonca rozpravali vtipy! a cela ta striebrovlasa osadka navuokol mala tolko energie, ze som sa takmer hanbila za svoju skleslost. no kazdopadne, podarilo sa im nakazit ma! "zit az do smrti" nie je az taka samozrejmost.