Kniháľ

Dnes som si kreslila po svojom tele. Bolo pokryté hustým závojom bubliniek. Potom som prišla na to, že keď ich zotriem dlaňou, vytvorím na hladine sériu minivodotryskov.
Cesta bubliniek na hladinu je kľukatá, so záverečným výskokom do vzduchu. Juhú! Nazvala som to veselá voda.
Oproti tomu, pani primárka vyzerá ako niekto, kto sa nikdy neusmial, neusmieva ani sa neusmeje. Jediným dôkazom, že nie je z nerastu sú jej ľudsky trhavé unavené pohyby a občasné otázky.
Po magnetoterpii ma rozbolela hlava. Povedali mi, že sa to stáva tak jednému zo sto pacientov. Prekvapilo ma, že ich vôbec netrápi, prečo sa to tak deje. Tak všeobecne ma u západných lekárov zaráža ich nezáujem spájať súvislosti. Tá naša vedecká racionalita niekedy pôsobí ako celkom zbytočná zaťatá tvrdohlavosť. Čo sa nedá dokázať našimi obmedzenými technickými prostriedkami, to jednoducho neexistuje a je mimo akýchkoľvek súvislostí.
A preto mi je dnes ťažko. Doslovne aj prenesene.