Kniháľ

Na konci sveta bola jedna hojdačka. Bol z nej dobrý výhľad, pretože z konca sveta vidno všetky začiatky. Ľudia chodili na koniec sveta po jednom a hojdajúc sa modlili na všetky strany. No vždy prišli len na chvíľu, lebo na viac ani neboli. Hojdačka trávila väčšinu svojho života sama, ako všetky ľudské veci. No naštastie ona nebola odložená v skrini ani v garáži ako iné veci a tak sa s ňou mohol hrať vietor. Fúkal do nej aj viac aj menej a ona vŕzgala. Ten zvuk počuli všetci osamelí ľudia na svete a nadávali svojim dušiam. Ich duše potom uleteli a zmenili sa v silný vietor. Bol to vyhnaný vietor, ktorý prešiel celý svet až prišiel na jeho koniec. Tu rozhojdal hojdačku tak veľmi až sa uvoľnila z pántov a navždy zmĺkla. So silným vetrom letela ponad všetky hranice až čľupla do mora. No neutopila sa, ale sa začala hojdať na vlnách ako loďka. A ako sa tak hojdala na jej palube sa objavil námorník. Celé dni sedel na slaných doskách, pozeral na nebo a pil rum.