Kniháľ

Nie je masáž ako masáž. Môže byť slabá, dobrá, no aj nebezpečná. A pri všetkých si necháte na seba siahať.
Ďalším druhom je mediálna masáž. Princíp je ten istý.
Na nástenkách v spravodajských redakciách slovenských televízií tento týždeň visí  lístoček s jedným slovom-autobus. Smutná nehoda spustila v médiách podmienený reflex- tento týždeň sa dozvieme o každom ikaruse, čo si čo i len škrabne blatník. Je to senzácia. Čo je cieľom tejto busománie? Máme sa snáď stať busoparanoidný a chodiť všade pešo? Nie, upozorňovanie televízie na nešťastné nehody vôbec nie je sústredené na nás a naše blaho. Jej ciele sú čisto obchodné; priživiť sa na ľudskom hyenizme a senzáciechtivosti a zvýšiť tým sledovanosť. Pretože aj kontrolka "autobus" v mozgoch divákov po tieto dni čulo bliká a akonáhle ho začujú, presúvajú sa pred prijímače a prímajú a prímajú.
Medializácia únosu malej Madelaine bola od prvej chvíle podozrivá. Denne mizne toľko detí a nikto tomu nevenuje pozornosť, tak prečo sa práve teraz namáha pápež aj David Beckham? A po mesiacoch vysvitlo, že jej rodičia pravdepodobne využili mediálnu masáž na odpútanie pozornosti od smutnej skutočnosti. No táto správa pochádza tiež z médií a preto nie je isté, či to nie je len nový hmat nejakého iného maséra.  Noli me tangere. Idem sa prejsť.