Kniháľ

Tiahne sa za mnou pach síry a parafínu. Odteraz mi to bude pripomínať pohodu a relax.  Nekonečné pojmy, čo sa mi rozplývajú za zavretými viečkami.
V minerálnom bazéne musí byt ticho. Obnažené prsia žien sa jemne kolísajú pod hladinou hustej vody. Sedia dookola, vlasy majú trochu zmáčané. Pripomínajú mi opice Makaky, keď sa zohrievajú v termálnych prameňoch.
Na koži sa mi usadzuje vrstva bubliniek. Cítim sa ako v beztiaži. Keď ledabolo otváram oči, zahliadnem pár napätých pohľadov. Relax je umenie. Alebo skôr starý reflex, ktorý sa z nášho chovania vytráca. Pretože si myslíme, že ho nepotrebujeme. Aj v kúpeľoch sa dá podvádzať. Tvárite sa, že ste uvolnení, absolvujete všetky procedúry, no v skutočnosti to tak nie je. Kým sami nevyšlete signál do svojho tela a mysle, škrupina, v ktorej sa plavíme týmto svetom (pretože nám tvrdia, že bez nej by sme sa utopili), nepraskne.